Zrejme to bolo tak, že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia dorazila i k miestnym komunistickým funkcionárom informácia, že v zásobovaní obyvateľstva hygienicky nezávadnou pitnou vodou Kysuce výrazne zaostávajú nad celoštátnym priemerom. Keďže vodohospodársky biznis má v totalitných krajinách výrazne znížené náklady o všetky tie "demokratické ťahanice o ľudské práva", vybudovanie obrovskej zásobárne povrchovej vody sa zdalo byť vcelku lacným riešením riešením.
O to viac, že v rázovitom teréne tvorí drvivú väčšinu hrádze práve prirodzený terén. Obtiažnosť tohto riešenia však spočíva práve v záležitostiach, ktoré sú veľmi vážne, ale pre komunistov nepredstavovali nijaký zásadný problém. Pre vybraté miesto boli totiž zaplavené dve osady, Harvelka a Riečnica, a zároveň cesta, ktorá predstavovala najdôležitejšie spojenie medzi hornými Kysucami a Oravou*.
Tak si predstavte, že cestujete v roku 1989 z Kysúc do Oravskej Lesnej po známej ceste vyššej triedy, po ktorej ste však už niekoľko rokov nešli. Prechádzate Novou Bystricou, keď tu zrazu, na konci dediny, namiesto cedule oznamujúcej koniec obce, ajhľa...
... Vaše auto takmer narazí do betónového kolosu:
Vďaka domácim (nazvime ich "tí, čo mali šťastie a postavili dom o pár metrov nižšie"), ktorí nám umožnili parkovanie na ich pozemku, rozhodli sme sa vyštverať na hrádzu z ľavej strany. To, čo sme uvideli po asi desaťminútovom výstupe, však rozhodne stálo za to. Ak by táto nádrž bola prirodzeným jazerom, rozhodne by patrila k tomu najkrajšiemu na Slovensku. A ak by nebola vodárenskou nádržou, rekreačná oblasť pri nádrži by patrila medzi lukratívne tipy pre investorov:
VN Nová Bystrica má dve dlhé ramená (to druhé sa roztvára do ypsilonu), ktoré sa od hrádze nedajú vidieť, ale úžasný pokoj a pohľad na končiar na horizonte sú jedinečné:
(podľa tvaru to odhadujem na Veľký Rozsutec, podľa mapy však veľmi nie: nech mi je odpustené, ale na Veľkom Rozsutci som bol pri viditeľnosti 2 metre...)
Kto nepozná výhody zamestnania v štátnom podniku, nevie nič o exkluzívnych letných dovolenkách rodín zamestnancov v hrádznych vilkách, v miestach, ktoré sú "obyčajným smretľníkom" nedostupné. Ja som podobné šťastie mal, v 80. rokoch na jednej závlahovej nádrži v Trenčianskom kraji (ako dobre sa majú deti poľnohospodárskych meliorátorov!). Spomenul som si pri tomto pohľade:
Ku hrádzi sa dá dopraviť i autom, z jej opačného konca. To sme však nevedeli, keďže k objektu - celkom pochopiteľne, keďže je to pásmo hygienickej ochrany - nevedie žiaden pútač:
A takto vyzerá z hrádze slovenská Route 66, koniec starých časov. Po tejto ceste sa kedysi dalo dopraviť až na Oravu, cez Harvelku a Riečnicu, ktorých genius loci dnes pláva v nádrži...
Liberálne zhrnutie?
Akokoľvek krásna je vodárenská nádrž Nová Bystrica, nemožno ju považovať za najefektívnejšie riešenie zásobovania Kysúc vodou. Tvorba práva spočíva v započítavaní nákladov (i tých, ktoré "nie sú vidno") a v tomto prípade komunisti nezapočítali náklady spojené so zrušením významnej spojnice Kysúc s Oravou, a už vôbec nie ujmy spôsobené obyvateľom zaplavených obcí stratou ich vlastnej identity k priestoru, v ktorom vyrastali (tie sa však počítať prakticky ani nedajú).
Je zjavné, že aj vodohospodárske investície by potrebovali viac súkromného vlastníctva a slobodného trhu...
* Pozn.: Z horných Kysúc na Oravskú Lesnú napokon ostalo ešte jedno "dopravné spojenie", ak sa ním dá takto nazvať ten jamovitý horský prechod s občasnými ukážkami bývalého asfaltu... nazvime ho skôr testovacou dráhou pre terénne vozidlá (osobný automobil ho zvláda priemernou rýchlosťou 10 km/h). Nové spojenie je vo výstavbe až v súčasnosti.
